Pochybnosti

Nedávno na Aktuality.sk vyšiel článok „Judáš: Prečo neobstál Kučerkov príbeh o nátlaku premotivovaných policajtov (analýza rozsudku)“. Napriek tomu, že podľa môjho názoru ani Aktuality.sk, ani sudca Ján Hrubala nezvyknú takmer nikdy prezentovať nič, čo by mohlo byť vierohodné, článok som si prečítal (resp. „kvázi“ analýzu). Komentár autorky článku vypúšťam, nakoľko je vysoko tendenčný a ani nejde o analýzu. Zaujali ma však isté pasáže, ktoré má podľa autorky obsahovať rozsudok Jána Hrubalu.

Ako sa sudca Ján Hrubala vyrovnal s tým, že k skutku, za ktorý odsúdil Kučerku, sa priznal pôvodne niekto iný?

Sudca uvádza, že:

„Práve vždy rovnaké a vo všetkých detailoch absolútne súladné ,verklíkovanie‘ prežitých udalostí všetkými rovnako je dôvodom na zamyslenie sa, či nejde o výpovede ,naučené‘ a dopredu pripravené.“

Inými slovami, čím viac sa výpovede kajúcnikov líšia v jednej veci, tým sú kajúcnici vierohodnejší? Uvedomuje si tento „účastník svätého boja proti korupcii“, čo vôbec produkuje?

A smutný „humor“ v článku sa touto perlou nekončí (citujem autorku):

„Za slabé miesto považovala obhajoba napríklad výpoveď bývalého šéfa národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorý sa na Kučerkovu rolu v korupčných prípadoch „rozpamätal“ až časom. Najprv chcel totiž zrejme svojho niekdajšieho podriadeného z celej veci vynechať.“

„Až neskôr sa potom rozhodol povedať celú pravdu, nakoľko ,sa zorientoval‘ a rozhodol sa, že jediná možnosť preňho je postupovať čisto len tým, že bude vypovedať pravdivo vo všetkých veciach,“ píše sa v rozsudku o vývoji postoja Bernarda Slobodníka.“

Najprv to nie podstatné, ale nekonštatuje tým sudca Hrubala, že Slobodník teda pri prvých výpovediach klamal? Ak klamal, nemohol klamať opäť? A rovnako pri jeho ďalších výpovediach?

Ale dosť k tomu, čo vyprodukoval Hrubala a neskôr Aktuality.sk. Vráťme k realite. Nebudem zverejňovať všetky výpovede, napokon tie je možné dohľadať v mojom predchádzajúcom článku.

1.) Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči osobám ako Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Bernard Slobodník a iní.

Časť tohto dokumentu sem dávam len preto, aby bolo jasné, čo je bod 8.) obvinenia, za ktorý bol napokon odsúdený Marián Kučerka. Aj v obvinení sa uvádza, že „presne nezisteného dňa v roku 2017 – 2018 odovzdal Mgr. František Böhm prostredníctvom JUDr. Ľudovíta Makóa obvinenému Ing. Bernardovi Slobodníkovi jednorázovú finančnú odmenu – úplatok v celkovej výške 200 000 eur“.

2.) Priznanie Bernarda Slobodníka k bodu 8 obvinenia zo 06.11.2020

Tu je môj komentár zbytočný, prosím prečítajte si časť jeho výpovede v mojom predchádzajúcom článku.

S týmto priznaním sa teda „elitný“ sudca Hrubala vysporiadal tak, že mu bolo „logicky vysvetlené“, že Slobodník sa omylom priznal, že zobral 200 000 Eur a následne si spomenul, že to nie on si to zobral? Alebo že by „chronický“ kajúcnik Slobodník chcel najprv „priateľsky“ kryť Kučerku a preto chcel na seba zobrať aj to, čo nespáchal?

3.) Výpovede Makóa, Petrova, Böhma?

V mojom predchádzajúcom článku som zverejnil časti jednotlivých výpovedí troch vyššie uvedených kajúcnikov, z ktorých každý a dokonca niekoľko krát tvrdil, že 200 000 EUR išlo Slobodníkovi (nie Kučerkovi). Pán Hrubala, aj toto Vám bolo logicky zdôvodnené predpokladám osobami z Úradu špeciálnej prokuratúry či NAKA? Aj v tomto prípade chceli všetci najprv kryť Kučerku a potom „pochopili, že musia spolupracovať“? Toto je teda komédia.

4.) Manipulácie s výpoveďou Slobodníka

Predpokladám, že sudca Hrubala „prehliadol“ (alebo mu to bolo „logicky vysvetlené“) aj svedectvo Jána Hazuchu, ktoré sa týkalo konkrétnej manipulácie so spisom Kučerku.

Kučerka bol obvinený v rámci policajnej akcie „Judáš“ v decembri 2020, táto trestná vec mala spisovú značku 335 z roku 2020 (išlo o vyčlenenie na samostatné konanie z veci 331 z roku 2020 – „Očistec“). Je veľmi zaujímavé, že ešte pred obvinením a zadržaním Kučerku bol v rámci „Očistca“ vykonaný dôkaz v prospech Kučerku – ide o vyššie uvedenú výpoveď Slobodníka. Čiže napriek tomu, že ku skutku sa priznal Slobodník, bol Kučerka zadržaný a obvinený. Slobodník až v rámci trestnej veci 335 zmenil svoju výpoveď a za páchateľa označil práve Kučerku.

Ešte zaujímavejšie však je, čo sa dialo s výpoveďami Slobodníka ďalej. Podľa Hazuchu bola výpoveď Slobodníka (s priznaním) z trestnej veci 331 (Očistec) súčasťou trestnej veci 335. S týmto sa bolo treba nejak zo strany OČTK vysporiadať, veď ako by mohol ísť Kučerka do väzby, keď sa k spáchaniu predmetného trestného činu priznal Slobodník? Podľa Hazuchu „po dohode osôb Čurilla, Ďurka, Repa, Šurek a pravdepodobne aj Kysel mala byť táto zápisnica p. Slobodníka z trestnej veci 335 odstránená, tak aby nebola súčasťou spisu pri rozhodovaní o väzbe M. Kučerku“. Čurilla a Ďurka sú vyšetrovateľmi NAKA, Repa, Šurek a Kysel sú „elitnými“ prokurátormi ÚŠP.

Čo bolo výsledkom takejto aktivity OČTK? No predsa to, že Mariána Kučerku poslal Špecializovaný trestný súd do väzby. Sudca, ktorý ho tam poslal, sa volá Ján Hrubala, ale to asi čitateľov už neprekvapilo. A vo väzbe sa Kučerka zlomil a priznal k tomu, čo podľa vlastných slov na súde ani nespáchal.

Relevantné časti z výpovede Hazuchu som zverejnil v mojom predchádzajúcom článku.

A toto má byť nezávislosť súdnictva? Minimálne v prípade Špecializovaného trestného súdu sa o tom vôbec nedá hovoriť (česť výnimkám). Mne skôr ŠTS pripadá ako pobočka Úradu špeciálnej prokuratúry. A jeho predsedovi Jánovi Hrubalovi by ďaleko viac než talár sedela fľaša rumu v ruke.

Ako málo dnes stačí k odsúdeniu človeka za niečo, k čomu sa priznal niekto iný…

David Friček

david.fricker@tutamail.com

P.S.: Chcem vyzvať tých, kto disponuje dôkazmi či informáciami podobného charakteru k ďalším prebiehajúcim konaniam, aby mi ich poslali na uvedenú emailovú adresu.